Attack on Prime Minister
News in English
O myšlienke vydávať štátne dlhopisy, ktoré by si mohli kúpiť aj bežní občania, hovorili v poslednom čase premiér Robert Fico aj minister financií Ladislav Kamenický (obidvaja Smer-SD).
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 4. mája (TASR) - Vydávanie štátnych dlhopisov určených pre bežných občanov nie je vo svete výnimočné a túto možnosť využívajú aj viaceré susedné krajiny. Na to, aby mali ľudia o takéto dlhopisy záujem, by mali ponúkať zaujímavý výnos, prípadne inú výhodu ako napríklad daňové zvýhodnenie. Zároveň pôjde skôr o doplnkový zdroj financovania štátu popri tradičnom predaji dlhopisov investorom na finančných trhoch, zhodujú sa ekonomickí analytici.
Krajiny po takomto riešení siahajú vtedy, ak sú presvedčené, že obyvatelia majú vysokú dôveru v štát a dostatok úspor pri menšom počte príležitostí na ich zhodnotenie, priblížil pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. "Napríklad Česká republika už viac ako 10 rokov vydáva rôzne typy dlhopisov pre občanov. Fakt, že počas posledných 10 rokov česká vláda v zásade každoročne prichádzala s novou emisiou dlhopisov je jasným znakom, že táto forma zhodnocovania úspor má u našich západných susedov ohlas," doplnil.
Pri objeme peňazí, ktoré majú obyvatelia SR k dispozícii a potrebe investície diverzifikovať, by štát podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša mohol takýmto spôsobom získať prostriedky v objeme stoviek miliónov, maximálne jednotiek miliárd eur ročne. Poukázal, že ide o malú časť v porovnaní s potrebami financovania štátu, ktoré sa pohybujú okolo 10 miliárd eur ročne. "Aj v prípade väčšiny štátov, ktoré vydávajú retailové vládne dlhopisy, ide o sekundárny zdroj financovania sa, hoci treba povedať, že s rôznou váhou. Zatiaľ čo v Česku je celková menovitá hodnota retailových dlhopisov pod úrovňou 5 % celkového dlhu, v Maďarsku sa pohybuje okolo 20 %, čo znamená, že ide o významný finančný kanál," vyčíslil pre TASR.
Upozornil, že štát bude musieť občanov motivovať dostatočne vysokým výnosom, pričom otázkou ostáva efektivita v porovnaní s medzinárodnými finančnými trhmi. Na výsledný ponúkaný výnos bude mať podľa analytika vplyv viacero faktorov, napríklad doba splatnosti dlhopisu, riziková prirážka Slovenska a teda alternatívna možnosť financovania na finančných trhoch, ale aj domáce konkurenčné prostredie.
"Možno očakávať, že ponúkaný výnos pre retailových investorov bude nižší v porovnaní s požadovaným výnosom zo strany finančných trhov (výhodné pre štát) a zároveň bude vyšší ako bezrizikové klasické termínované vklady v bankách (výhodné pre klienta). Z tohto je možné nájsť taký výnos, ktorý budú obe strany považovať za zaujímavý," zhodnotil Kočiš. Štát tiež podľa neho môže dlhopisy daňovo zvýhodniť oproti iným finančným nástrojom, ktoré sú dostupné pre občanov, ako sú termínované vklady, podielové fondy či firemné dlhopisy.
Ak by vláda nahradila časť bežných štátnych dlhopisov retailovými s nižším výnosom, napríklad pod 3 %, mohla by teoreticky ušetriť, pripustil Bulík. Pri nedávnej aprílovej emisii Slovensko predalo napríklad 2-ročné dlhopisy s ročným úrokom 3,4 %. "Tento krok je však neistý, pretože štát dopredu nevie, v akom objeme by dlhopisy občania nakupovali. Pritom na finančných trhoch je ešte stále pretlak dopytu nad ponukou a štát má istotu, že dlhopisy predá," pripomenul.
Ak by na nákup retailových dlhopisov nebola naviazaná žiadna ďalšia výhoda, napríklad v podobe daňovej úľavy, analytik je skeptický, či by úročenie pod hladinou úroku štátnych dlhopisov pre finančné trhy bolo pre občanov dosť atraktívne. "Na druhej strane by sa vláde pravdepodobne podarilo predať nejaký objem retailových dlhopisov aj pri úročení pod 3 %, čo by jej prinieslo dodatočné financie nad úroveň štandardného financovania dlhu a bežných výdavkov cez štátne dlhopisy. Tieto extra financie by potom mohla využiť na infraštruktúrne investície, s ktorými zo štátneho rozpočtu nepočítala," doplnil Búlik.
O myšlienke vydávať štátne dlhopisy, ktoré by si mohli kúpiť aj bežní občania, hovorili v poslednom čase premiér Robert Fico aj minister financií Ladislav Kamenický (obidvaja Smer-SD). Malo by ísť o dobrovoľnú možnosť, ako lepšie zhodnotiť úspory, ktoré majú mnohí ľudia uložené napríklad na bežných účtoch. Výnosy z týchto dlhopisov by sa mali využiť na veľké štátne investície.
Krajiny po takomto riešení siahajú vtedy, ak sú presvedčené, že obyvatelia majú vysokú dôveru v štát a dostatok úspor pri menšom počte príležitostí na ich zhodnotenie, priblížil pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. "Napríklad Česká republika už viac ako 10 rokov vydáva rôzne typy dlhopisov pre občanov. Fakt, že počas posledných 10 rokov česká vláda v zásade každoročne prichádzala s novou emisiou dlhopisov je jasným znakom, že táto forma zhodnocovania úspor má u našich západných susedov ohlas," doplnil.
Pri objeme peňazí, ktoré majú obyvatelia SR k dispozícii a potrebe investície diverzifikovať, by štát podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša mohol takýmto spôsobom získať prostriedky v objeme stoviek miliónov, maximálne jednotiek miliárd eur ročne. Poukázal, že ide o malú časť v porovnaní s potrebami financovania štátu, ktoré sa pohybujú okolo 10 miliárd eur ročne. "Aj v prípade väčšiny štátov, ktoré vydávajú retailové vládne dlhopisy, ide o sekundárny zdroj financovania sa, hoci treba povedať, že s rôznou váhou. Zatiaľ čo v Česku je celková menovitá hodnota retailových dlhopisov pod úrovňou 5 % celkového dlhu, v Maďarsku sa pohybuje okolo 20 %, čo znamená, že ide o významný finančný kanál," vyčíslil pre TASR.
Upozornil, že štát bude musieť občanov motivovať dostatočne vysokým výnosom, pričom otázkou ostáva efektivita v porovnaní s medzinárodnými finančnými trhmi. Na výsledný ponúkaný výnos bude mať podľa analytika vplyv viacero faktorov, napríklad doba splatnosti dlhopisu, riziková prirážka Slovenska a teda alternatívna možnosť financovania na finančných trhoch, ale aj domáce konkurenčné prostredie.
"Možno očakávať, že ponúkaný výnos pre retailových investorov bude nižší v porovnaní s požadovaným výnosom zo strany finančných trhov (výhodné pre štát) a zároveň bude vyšší ako bezrizikové klasické termínované vklady v bankách (výhodné pre klienta). Z tohto je možné nájsť taký výnos, ktorý budú obe strany považovať za zaujímavý," zhodnotil Kočiš. Štát tiež podľa neho môže dlhopisy daňovo zvýhodniť oproti iným finančným nástrojom, ktoré sú dostupné pre občanov, ako sú termínované vklady, podielové fondy či firemné dlhopisy.
Ak by vláda nahradila časť bežných štátnych dlhopisov retailovými s nižším výnosom, napríklad pod 3 %, mohla by teoreticky ušetriť, pripustil Bulík. Pri nedávnej aprílovej emisii Slovensko predalo napríklad 2-ročné dlhopisy s ročným úrokom 3,4 %. "Tento krok je však neistý, pretože štát dopredu nevie, v akom objeme by dlhopisy občania nakupovali. Pritom na finančných trhoch je ešte stále pretlak dopytu nad ponukou a štát má istotu, že dlhopisy predá," pripomenul.
Ak by na nákup retailových dlhopisov nebola naviazaná žiadna ďalšia výhoda, napríklad v podobe daňovej úľavy, analytik je skeptický, či by úročenie pod hladinou úroku štátnych dlhopisov pre finančné trhy bolo pre občanov dosť atraktívne. "Na druhej strane by sa vláde pravdepodobne podarilo predať nejaký objem retailových dlhopisov aj pri úročení pod 3 %, čo by jej prinieslo dodatočné financie nad úroveň štandardného financovania dlhu a bežných výdavkov cez štátne dlhopisy. Tieto extra financie by potom mohla využiť na infraštruktúrne investície, s ktorými zo štátneho rozpočtu nepočítala," doplnil Búlik.
O myšlienke vydávať štátne dlhopisy, ktoré by si mohli kúpiť aj bežní občania, hovorili v poslednom čase premiér Robert Fico aj minister financií Ladislav Kamenický (obidvaja Smer-SD). Malo by ísť o dobrovoľnú možnosť, ako lepšie zhodnotiť úspory, ktoré majú mnohí ľudia uložené napríklad na bežných účtoch. Výnosy z týchto dlhopisov by sa mali využiť na veľké štátne investície.
